Deti, nebojte sa, babka Tomanová raz skončí

Autor: Jozef Tinka | 30.3.2020 o 12:01 | Karma článku: 9,43 | Prečítané:  2371x

Deti z rozdelených rodín nežijú šťastné detstvo. Podobne ako Kristián. Od malička sú jeho rodičia od seba, a on, vo svojich dvanástich rokoch, už veľmi dobre pozná rytmus „raz u mamy, raz u otca“. Za tie roky si však zvykol.

Dôležité je tešiť sa. Ako teraz, na sobotu. Od piatkového večera bol v radostnom očakávaní, pretože otec vždy vymyslí niečo zaujímavé. Je to iné, ako s mamou. Ona – raz umyť ruky, raz upratať, si naučený a – jednoducho otec nie je taký úzkostlivý. Napriek tomu všetkému mamu zbožňuje. No v sobotu prišiel šok: otec pod oknami a mama rázne zakročí – choď od toho okna! Dnes nikam nepôjdeš. Vonku je všetko nakazané a deti nesmú z domu...! Kristián prosil, zlostil sa, zúril. Nič nepomohlo. Predstavy o chlapskom víkende sa zahmlili. Šmaril sa na váľandu a vankúš zalialo more chlapčenských sĺz...žiadna nádej, že o týždeň to bude inak.

Plačú aj statní chlapi. Ako Tomáš. Striedavka im fungovala ako švajčiarsky cestovný poriadok. No potom – Tomanová! A dcérka sa stratila niekde v záclonách. Dokedy?

Viera Tomanová! Starobná dôchodkyňa, ktorá si privyrába (cez 3 000 eur mesačne) ako komisárka pre deti. Má chrániť dobré vzťahy medzi deťmi, dospelými a spoločnosťou. Žiaľ, nevie to robiť.

Ešte 18. marca sa s ňou radila vystrašená mamička z Trebišova, že dieťa je choré a že otec býva tristo kilometrov ďaleko. Mám mu dať dcérku, nemám? Dôchodkyňa Tomanová zavolala na úrad verejného zdravotníctva, že čo má poradiť. To dá rozum. Za takejto situácie musí zostať dieťa doma, doliečiť sa. Nie? Pani dôchodkyňa si to však nejako doplietla a vykričala cez médiá – pozor! Dieťa musí zostať tam, kde je! Obmedzte styk detí s rozdelenými rodičmi!

Pomotala to. Nie je v pozícii úzkostlivej babičky, ale ústavným činiteľom, ktorý nemôže presadzovať osobné pocity. Bez odborného a zákonného backroundu.

Začala sodoma – gomora! V rozdelených rodinách nastalo iskrenie. Kristián, a stovky ďalších detí, zostal za zamknutými dverami. Lebo Tomanová povedala!

Takí, čo veci a deťom rozumejú zostali ako obarení. Úrad verejného zdravotníctva názor babky Tomanovej ihneď odmietol a varoval. Klame! „Úrad verejného zdravotníctva dementuje...zo žiadnych opatrení Ústredného krízového štábu nevyplýva zákaz styku medzi najbližšími príbuznými...komisárka dezinterpretovala a zneužila naše vyjadrenie...“ Ministerka spravodlivosti chvíľu na to zdôraznila, že podmienky, stanovené rozsudkami a dohodami, treba dodržiavať. Ombudsmanka Mária Patakyová varovala, že „vyhlásený núdzový stav, a ani mimoriadna situácia, nemôžu byť automaticky považované za ospravedlniteľný dôvod nerešpektovania súdnych rozhodnutí vo veciach starostlivosti a styku rodičov s maloletými deťmi.“ Česká vláda išla ešte ďalej: zneužívanie mimoriadnej situácie na obmedzovanie styku s deťmi je porušením základných ľudských práv a zadáva dôvod na sankcie. Ústavná sudkyňa z Brna, Kateřina Šimáčková, k problému dodala: „Rodičia musia mať na zreteli vždy len najlepší záujem dieťaťa. A jeho najlepším záujmom je vyvážený kontakt s obidvomi rodičmi a zdravie dieťaťa. Zdravie nie len fyzické, ale aj psychické. Z hľadiska psychického zdravia je dôležitý pocit bezpečia, daný dobrým vzťahom s obidvomi rodičmi. Je dôležité zachovávať také vzťahy aj v tejto mimoriadnej situácii, pretože v rozhodujúcej väčšine prípadov nejde o zdravotné ohrozenie detí.“

Tisícky detí sú traumatizované animozitami medzi rodičmi v rozdelených rodinách. Stovky rodičov sa v dôsledku dlhodobej manipulácie s deťmi dostali do stavu, že sú vymazaní zo života svojich  potomkov. V mimoriadnej situácii, kedy všetci majú pochopiteľný strach z neznámeho, treba hľadať spôsoby, ako utíšiť napätie v rodinách. Nie ho ešte stupňovať.

Viera Tomanová spustila peklo. Sú rodičia, ktorí nepotrebujú radiť, a hľadajú spôsoby ako v tejto dobe naložiť s deťmi čo najlepšie. Sú však aj takí rodičia, ktorým je každý dôvod dobrý. Nie deťom! Rodičom. A Tomanovej.

Poviete si unáhlenosť. Hlúpy krok. Hmm, no, posúďme.

Pred časom vysvitlo, ako Viera Tomanová riešila s Kočnerom kuazu Čistý deň. Nezastala sa detí, ale toxického personálu. Niektorí z nich, aj napriek tomu, skončili pred súdom. Pred verejnou kritikou sa bránila, že Kočnera musela prijať, lebo zákon jej prikazuje hovoriť s každým, kto o to požiada. Ako a aké deti chcel Kočner chrániť už nevysvetlila.

Ale o inom chcem. Zapamätajme si – musí prijať každého!

Rada pre práva dieťaťa dostala mandát od 5 000 občanov (formou petície), aby požiadala štát akútne riešiť situáciu detí z rozdelených rodín. Dôvodili, že na Slovensku je 153 000 detí na psychiatrických liekoch v dôsledku zlej situácie medzi rodičmi, že nefunguje systém ochrany detí a bujnie korupcia. Pellegrini odpísal, že nemá na deti čas. Posunul žiadosť komisárke a odkázal jej, aby mu dala informáciu ako veci riešiť.

Viera Tomanová dva roky ani nemukla!

Viera Tomanová musela prijať Mariána Kočnera.

Viera Tomanová však nemusela prijať 5 000 občanov, ktorých podporil aj predseda vlády!

Rada pre práva dieťaťa sa permanentne stretáva so sťažnosťami na nečinnosť komisárky alebo na jej selektívnu angažovanosť alebo na sľuby, sľuby a sľuby. Plané.

Po štyroch rokoch pôsobenia babky Tomanovej som presvedčený, že na Slovensku nemáme komisára pre deti. Aspoň nie človeka, ktorý by tejto spoločensky potrebnej práci rozumel.

Inžinierka (ekonómie?) a emeritná politička Viera Tomanová poňala svoju trafikovú funkciu ako provinčná kolízna opatrovníčka. Občas sa správa ako úzkostlivá babička, častejšie ako rozhnevaná svokra. Nikdy nie ako odborník na problémy detí. Lenže na také dôležité spoločenské poslanie, akým je ochrana detí, nestačí intuícia babky alebo názorová výbava svokry.

Post komisárky pre deti môže človek vykonávať ako poslanie alebo ako vyplnenie času a zdroj nadštandardného príjmu. Neviem síce, ktorú cestu si vybrala súčasná komisárka, ale viem, že pre niekoho sú deti výhodný biznis. Ak sú advokáti, ktorí dokážu vziať od zúfalého rodiča aj 50 000 eur (slovom: päťdesiat tisíc euro), ak niektorí súdni znalci účtujú cez dvetisíc eur za posudok, potom ani netreba veľa špekulovať, že v poručníckej agende sa točia peniaze ako v nejakom „priemyselnom“ odvetví. Známa schéma – ponuka, dopyt a dohadzovač. Tovarom sú rozsudky a posudky.

Viera Tomanová v čase mimoriadnej spoločenskej situácie rozšírila poplašnú správu a nielenže značne znepokojila veľkú časť verejnosti, ale priamo zasiahla do života stoviek detí. Vytvorila novú klientelu pre advokátov a súdnych znalcov. Či už chcela, alebo nechcela.

Vôbec by ma neprekvapilo, keby sa dotknutí rodičia začali obracať na orgány činné v trestnom konaní a v rámci toho by zažiadali o odškodnenie za nemajetkovú ujmu.

O to ani tak nejde. Oveľa hrozivejšie je, že na mimoriadne dôležitom poste, od ktorého sa očakáva posilnenie postavenia detí v spoločnosti, je človek bez schopností fundovane a zápalisto chrániť deti. Nie dravšieho rodiča.

Mandát Viery Tomanovej končí asi o rok. Otázkou je, či sa s tým zmierime, a či zaplatíme ďalších päťdesiattisíc eur k dôchodku slonovi v porceláne krehkých práv detí.  Alebo sa konečne niekto postaví a povie – dosť bolo hazardu so životmi detí!

Nemožno prenikavejšie odhaliť dušu spoločnosti, než pozrieť sa na to, akým spôsobom zaobchádza so svojimi deťmi.“ (Nelson Mandela)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Osmelené

Aj pápež by mohol byť na titulke Vogue

Harry Styles rozpútal debatu o mužoch v šatách.

ČESKÝ ZÁPISNÍK

Keď sa Česko riadi ako firma. Krachujúca

Babiš musí ísť prosiť do Senátu. Piráti mu pokazili predvolebnú hru s daňami.


Už ste čítali?