reklama

Mafia, Fico a voľby na UCM v Trnave

Na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave nedávno zomrel obľúbený rektor Jozef Matúš, ktorý mal závideniahodnú aj neformálnu autoritu. A začala hra o tróny.

Písmo: A- | A+

Prečo mafia?

Keď taliansky novinár Roberto Saviano napísal bestseller Gomora o neľútostnom svete neapolskej mafie, pýtali sa ho novinári, či nemá strach z pomsty. Roberto sa tajomne usmial a odpovedal, že má, ale má recept ako sa ochrániť: „Musíte byť neustále na očiach verejnosti, vtedy si na vás netrúfnu...“

Ja, a veľa mojich kolegov, zamestnancov UCM, máme strach.

Na škole začala hra o trón rektora, ktorá spôsobila dusnú atmosféru. Rozbehlo sa zastrašovanie, mobing, vyhrážanie, nátlak na názorovú zhodu podriadených s niektorými nositeľmi právomocí; a akademické slobody, korektné pravidlá a zákony ktosi zroloval do rolky toaletného papiera.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Situácia nás postavila pred dilemu, či uprednostniť záujem školy (verejne sa postaviť zlu a usilovať o návrat dobrých vzťahov, lebo len tak môže akýkoľvek kolektív napredovať a tvoriť) pred vlastným záujmom (nestrkaj nos do cudzích vecí?). Rozhodli sme sa pre prvú možnosť a napísali sme otvorený list vedeniu školy. Nasledovali „poučenia z krízového vývoja“ a odkaz, ako sa treba správať, aby sme prežili bez ujmy.

A tak sme sa rozhodli byť na očiach verejnosti a ďalej usilovať o pravdu.

Prečo Fico?

Premiér vyhlásil ľúty boj proti korupcii. Každý má odhaľovať korupciu a smelo proti nej vystupovať, a pritom by mal požívať ochranu štátu. Vzali sme si to my, radoví zamestnanci, k srdcu – bez irónie. Náš celospoločenský boj s korupciou sme rozpútali na vlastnom pracovisku v situácii, kedy korupčné správanie bije každému do očí, hoci formálne akože skutok sa nestal. Ale stal sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chceme, aby naše konanie bolo aj ospravedlnením pre študentov za nekalé praktiky niektorých kolegov, a aby sme takto minimalizovali morálne škody, ktoré sa dejú na dušiach mladých ľudí.

A čo voľby na UCM?

Je úplne jedno kto kandiduje na rektora, a kto s akou víziou predstúpil pred akademickú obec. V tomto prípade nejde o to, ale o zákulisie, ktoré smrdí volebnou korupciou a ohrozuje renomé školy a akreditačné kompetencie jednej z fakúlt. Nejdem hodnotiť kandidátov, nikomu nejdem straniť, mierim na podstatu strachu, ktorý sa rozsmradil na UCM.

Najmenšia fakulta, ktorej dlhodobo klesá záujem medzi študentmi (z kedysi 1 100 študentov postupne klesol počet na súčasných necelých 400 študentov), vytvorila algoritmus uchopenia moci cez kliku troch svojich funkcionárov. Na tom by nebolo nič zlé, keby každý z nich prišiel s inšpirujúcou víziou ako posunúť univerzitu do spoločnosti elitných škôl. Tlieskal by som, výskal by som od nadšenia. Lenže, o vízie im zjavne nešlo. Schéme „najprv moc a potom sa ukáže“ podriadili rozsiahle zákulisné ťahy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kde je tu korupcia?

Najskôr vyšlo na svetlo akademického sveta správanie jedného z neúspešných kandidátov na rektora z tejto fakulty. Postavil sa medzi senátorov UCM a, ešte skôr ako sa skončili voľby, vyhlásil, že budú nové voľby, že v nich príde nový kandidát a že on zabezpečil 80% senátorov, aby ho zvolili. Zo sebavedomého priznania možno čítať, že ten človek má buď veštecké schopnosti, alebo prišiel o rozum, lebo inak z toho vychádza len zákulisná manipulačná hra alebo jednoducho korupcia ako vyšitá.(Zo zákona: korupciou je neoprávnená výhoda, ktorú niekto získa alebo poskytne inému tým, že pôsobí z titulu svojej funkcie na iných, etc.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Inými slovami – 80% znamená viac ako 20 z 26 senátorov. Lenže najúspešnejšieho kandidáta volilo 12 senátorov (na zvolenie treba minimálne 14 hlasov). Zo spupného vyhlásenia neúspešného kandidáta teda neskôr vyplynulo, že údajne získal pre svojho budúceho kandidáta najmenej 7 z 12 senátorov, ktorí volili víťaza prvých neúspešných volieb. Ako ich získal ešte pred ukončením prvých volieb? Po univerzite sa šepká o vyhrážkach senátorom, o ich kupovaní a nátlaku. Človek by si povedal reči, ale aké reči, keď vzápätí príde jeden pyšný akademik a vyhlási, že on zaistil pre svojho kandidáta aj tých, ktorí ho voliť nechceli? A potom, čuduj sa svete, príde ten hypotetický kandidát a vzdá sa postu predsedu akademického senátu, aby mohol kandidovať na rektora. Na prihlášku má síce ešte čas do pondelka 26. februára, ale už sa vyzliekol donaha. Aby bolo jasno, ako abdikovaný predseda môže kandidovať na rektora a – zároveň ako už radový člen senátu môže hlasovať sám za seba. A to môže byť hlas rozhodujúci. Napríklad.

Formálne je akože všetko v poriadku. Lenže až 14 vystrašených senátorov po týchto hrách o tróny vo voľbe, ktorá nasledovala po onej pyšnej veštbe o osude volieb, odovzdali neplatné hlasy. Aká náhoda, že? Nijaké ovplyvňovanie, nijaké vyhrážanie, jednoducho život... 14 senátorov zvládlo voľby horšie ako, prepytujem, Rómovia z osady, ktorí vedia sotva čítať a písať. (Aby bolo jasnejšie, každá fakulta má 5 senátorov, a tak sa dá pomerne presne identifikovať, kto nehlasoval ako mal...)

Do hry vstúpil falošný docent...

Do univerzitnej hry o tróny vstúpilo OZ Proti korupcii, ktoré oslovilo hypotetického a vyvešteného kandidáta na rektora, aby vysvetlil podozrenia z toho, že uviedol nepravdivé údaje habilitačnej komisii (komisia, ktorá rozhoduje o udelení vedeckej hodnosti „docent“) a titul docent získal podvodom.

Na tento podnet zareagoval prorektor pre výchovno-vzdelávaciu činnosť a akreditáciu, ktorý nechal podnet preveriť a následne vedeniu univerzity i akademickému senátu oznámil: „Zo zistení kontroly vyplynulo, že došlo k nedodržaniu plnenia kritérií pre habilitačné konanie, čo môže vyústiť k odňatiu práv na habilitačné a vymenúvacie konanie na FF UCM v Trnave. Tento nedostatok zavinil predovšetkým kandidát habilitačného konania uvedením nepravdivých údajov a riadiace štruktúry Filozofickej fakulty UCM (Vedecká rada, dekanka Filozofickej fakulty ako človek, ktorý odporúča kandidáta na habilitačné konanie a habilitačná komisia). Stav, ktorý nastal, považujem za alarmujúci a odporúčam okamžite prijať konkrétne nápravné opatrenia, aby sme predišli procesom, ktoré môžu privodiť Filozofickej fakulte UCM a celej UCM vážne reputačné a akreditačné škody.“

Dôsledky?

Nejde tu o neoprávnenú výhodu? O korupciu, z ktorej sú preukázateľne podozriví – kandidát na docenta, vedecká rada, dekanka fakulty a habilitačná komisia (v komisii bolo 5 členov, z nich 3 hlasovali „za“ a 2 „proti“; no povážte, o chlp!)? Už len toto podozrenie by malo spôsobiť reťazovú abdikáciu.

Táto situácia zakladá dôvody v zmysle pracovného poriadku univerzity na okamžité rozviazanie pracovného pomeru so všetkými zainteresovanými, ktorí sú zamestnancami UCM.

Čo na to vedenie?

Zamestnancom, ktorí sa proti týmto praktikám postavili a žiadali, aby všetci zainteresovaní prišli a verejne vysvetlili svoje konanie, zastupujúci rektor verejne odkázal, aby sa starali o svoju prácu a podobné aktivity robili po práci, inak porušujú pracovnú disciplínu. Ale, že on sa opýta akademického senátu a vyžiada si ich stanovisko... Predseda volebnej komisie vzápätí napísal štatutárovi OZ Proti korupcii, že sa rozhodol, že boli spáchané trestné činy a že ten štatutár je teda povinný oznámiť, kto mu dal informácie. (Och, svätá prostota v právnom bezvedomí.)

Ide nám o univerzitu. Ide nám o študentov, ktorí citlivo sledujú, čo my starci na škole robíme, nechápavo krútia hlavami a celkom legitímne si môžu klásť otázky, či sa majú učiť takýmto móresom.

Odkaz mojim študentom: priatelia, úprimne sa ospravedlňujem za všetky tieto nemóresné veci. Nie je to správne! A verte, že nejde o objektívny obraz našej školy, ale o zvrátenú tvár mocibažných ľudí. Prepáčte!

Odkaz mojim kolegom: aj ja sa bojím. Ale sú situácie, kedy strach treba prekonať. Nejde o to, kto bude rektorom, ale ide najmä o to, či sa po voľbách budeme môcť ráno pozrieť do zrkadla. Ide o úctu nás k sebe samým, o meno školy, o to, či sa necháme ponížiť a necháme sa poraziť svojmu vlastnému strachu. Podajme si ruky, a strach sa zľakne!

P.S.: Tento príspevok som napísal aj ako člen Slovenského syndikátu novinárov, teda ako novinár. A ako novinár som zo zákona povinný chrániť svoje informačné zdroje. Zároveň mám povinnosť a spoločenskú zodpovednosť zverejniť poznatky o naliehavých spoločenských problémoch. Korupčné konanie je takýmto naliehavým problémom.

Jozef Tinka

Jozef Tinka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  35x

Tento svet nezničia zlí ľudia, ale tí, ktorí sa na zlo len nečinne pozerajú. (Albert Einstein) Zoznam autorových rubrík:  justícia ako skanzen komunizmuNebojte sa úradnhíkovSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu