reklama

Akademici zistili: dramatický obrat - SaS by vyhrala voľby

Nálada v spoločnosti graduje – až 75,96% voličov by prišlo voliť, ak by sa parlamentné voľby konali v marci. Mandát od nich by získalo sedem politických strán.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (53)

Víťazom by sa stala SaS s 22,18% hlasov s tesným náskokom pred vládnym SMER-SD, ktorý by získal 21,06% voličov. Okrem nich by sa do parlamentu dostalo ešte týchto ďalších päť strán: OĽaNO – 13,04%, Sme rodina – 9,01%, Kotleba – ĽSNS – 8,4%, KDH – 7,75% a SNS – 7,07%. Most-Híd by zostal s 3,03% pred dverami parlamentu, rovnako ako potenciálne novovzniknutá strana, ktorej by voliči dali 3,34% hlasov.

Výskum realizoval Kabinet výskumu verejnej mienky na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v období od 2. marca 2017 do 8. marca 2017 na vzorke 2 658 respondentov. Náhodný kvótový výber zohľadňoval štandardné sociodemografické ukazovatele ako vek, pohlavie, bydlisko a vzdelanie. Respondenti mali odpovedať na otázku „Keby sa zajtra konali parlamentné voľby, ktorú stranu by ste volili?“. 232 vysokoškolsky vzdelaných anketárov použilo štandardné dotazníky a pracovali v osobne známom prostredí, ktoré predpokladalo vysokú mieru dôvery medzi anketárom a respondentom, čo je dôležitý faktor úprimných a relevantných odpovedí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Novým prvkom výskumu bolo skúmanie postojov nerozhodnutých voličov (12,08%), ktoré odhalilo potenciál elektorátu jednotlivých strán. Respondenti mali odpovedať na projektívnu otázku „„Keby boli parlamentné voľby povinné, medzi ktorými stranami by ste sa rozhodovali?“. Odpoveď mala štyri škály a dopytovaný sa mal pri každej politickej strane rozhodnúť pre jednu z týchto možností: áno, skôr áno, skôr nie, nie. Najväčší potenciál medzi nerozhodnutými má strana SMER-SD, ktorej voľbu pripustilo až 61,37% opýtaných. Pri strane SaS možnosti „áno a skôr áno“ uviedlo 59,19% a pri OĽaNO 58,25% nerozhodnutých voličov. Voľbu novej strany pripustilo 49,22% opýtaných a nerozhodnutých. Relatívne nízky elektorát medzi neistými voličmi má strana Most-Híd – 25,54% a Kotleba-ĽSNS – 31,15%. Ostatné strany: Sme rodina – 48,59%, SNS – 46,1%, KDH – 31,15%.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Postoje nerozhodnutých voličov vymedzujú hranice elektorátu v rozpätí + 3% až +8%. Pri zohľadnení tohto potenciálu by sa SaS a SMER-SD pohybovali blízko hranice 30%. Naopak – Kotleba-ĽSNS by mala svoje maximum na úrovni 12%. Pri zohľadnení názorov nerozhodnutých voličov by hranicu zvoliteľnosti mala nádej prekonať aj nejaká novovzniknutá strana s potenciálom na úrovni až 9%.

Nálady medzi voličmi nezakladajú nijaké dôvody na optimizmus, pretože nedávajú perspektívu stability na politickej scéne. Najmä, ak úspech opozície visí na šnúrkach Kollárových gatí. Ani to by však nebola najväčšia tragédia, ale skôr to, že moc by sa dostala do rúk viacerým zanietením občianskym kvázi aktivistom, ktorí nedokážu prekročiť tieň svojho aktivizmu natoľko, aby sa z nich stali zodpovední a kultivovaní politici.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Akademici objavili aj tichú spoločenskú objednávku na nový politický subjekt. Mal by sa výraznejšie odlišovať od toho, čo slovenská insitná politická scéna ponúka. Jeho vstupný potenciálny elektorát niekde blízko 10% dáva nádej, že by mohol výraznejšie zamiešať karty a prispieť k upokojeniu a zmierneniu mocibažných politikov.

Zdá sa však, že súčasná vládna koalícia končí a SMER-SD zostane síce relevantnou politickou silou, ale bez koaličného potenciálu. Dankova túžba po vojenských hodnostiach a Most-Híd bez SMK zrejme vyčerpali priazeň voličov natoľko, že obe strany sa odsúvajú na okraj moci. Bugár bez SMK asi ani neprežije. Táto facka od voličov môže paradoxne spustiť očistný proces pre ľavicovú politiku – pre SMER-SD je to príležitosť na katarziu; pre ambície nových strán jasný odkaz, kde treba hľadať priestor na politický život – niekde v priestore ľavicového liberalizmu. SMER-SD zjavne pochopil, že musí razantne začať meniť svoj mediálny obraz, ale bez výrazných personálnych zásahov to môže priniesť iba fatamorgánový efekt. Aj SaS začína „skľudňovať hormón“ a hľadá cestu ako sa ukázať vo svetle korektného opozičného lídra. V každom prípade začína tvrdý boj o voliča.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výskum trnavskej mediálnej fakulty naznačuje, že aj na Slovensku môžeme očakávať „holandský syndróm“ – nevídanú volebnú účasť, ako vyjadrenie, že ľuďom pohár trpezlivosti už pretiekol. Avšak v Holandsku to bolo o zastavení extrémizmu, na Slovensku je to zatiaľ o hľadaní východiska, pretože, ak sa na scéne neobjaví nový presvedčivý liberálno-ľavicový subjekt, môže snaha voličov skončiť v náručí kryptoextrémistov a situáciu v spoločnosti ešte viac vyhrotiť. Zostávajú necelé dva roky, aby politici dostali rozum...

Jozef Tinka

Jozef Tinka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  35x

Tento svet nezničia zlí ľudia, ale tí, ktorí sa na zlo len nečinne pozerajú. (Albert Einstein) Zoznam autorových rubrík:  justícia ako skanzen komunizmuNebojte sa úradnhíkovSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu