Brutalita učiteľky v škôlke - dieťa trhala otcovi z náručia

Autor: Jozef Tinka | 7.6.2016 o 9:29 | Karma článku: 7,73 | Prečítané:  2107x

(V tomto drastickom príbehu zmeníme mená dieťaťa a jeho otca, no lokalizáciu miesta udalosti ponecháme autentickú. Z jednoduchého dôvodu, aby dieťa opakovane netrpelo tým, že sa medializuje jeho trauma.)

Príbeh sa stal pred niekoľkými dňami v materskej škôlke v Hlohovci. Rozvedený otec, ktorému súd určil kontakt s Adamkom na jeden deň v týždni, vždy od 15. hodiny, si prišiel po chlapca do škôlky o pätnásť minút skôr, ako mal určené súdom. Chlapča, keď zbadalo otca na chodbe škôlky, sa k nemu radostne rozbehlo a vrhlo sa okolo krku. Objímalo ho a radosti zo zvítania nebolo konca-kraja. Vzápätí sa z dverí vyrútila teta učiteľka, schmatla Adamka za ruku a ťahala ho späť, do triedy. „Vy si máte syna vyzdvihnúť až o pätnásť minút...až o tretej!“ zvrieskla na šokom ochromeného otca a dieťa vtiahla za dvere...

O týždeň sa situácia zopakovala. Adamko pribehol, objal otca okolo pása a radoval sa z jeho prítomnosti. A učiteľka zasa – ešte nie, ešte desať minút!!! A chlapca znovu utopila za dverami.

Učiteľka, ktorá je v detskom svete autorita nad autority, vytvára v dieťati strach zo stretnutia s otcom! Lebo, čo iné Adamko prežíva, keď po tom, ako príde ocko, sa pani učiteľka nahnevá a ťahá ho preč od Adamkovho najbližšieho človeka?

Vytváranie strachu je týranie. Brutalita! Alebo: je normálne, že prídete po svoje dieťa a učiteľka vám ho vytrhne z náručia, lebo – ešte desať minút...?!

Pán Novák zostal bezradne stáť, argumentoval, že tých 15 minút zostane v škole a počká so synom až nastane ten správny čas... Nie, nie a – nie! My musíme rešpektovať rozhodnutie súdu, a ten povedal o tretej, tak o tretej! A basta fidli!

Svojvoľný výklad práva od človeka, ktorého právne vedomie sa rovná takmer bezvedomiu. No odhliadnúc od toho – kde je ľudskosť?! Kde je rešpektovanie práv dieťaťa?! Kde je rešpektovanie názoru dieťaťa?!!! Odkedy je učiteľka kompetentná rozhodovať a vstupovať do súkromia detí a rodičov? Poviete si, že rozsudok. Aj v škôlke všetci – že rozsudok! Lenže: určenie kontaktu rodiča s dieťaťom po rozvode nie je obmedzením jeho rodičovských práv, ani zákazom styku s dieťaťom. Ide len o súdom vymedzený čas, kedy rodič a dieťa patria iba sebe. Čiže: pán Novák môže prísť do škôlky za svojim synom kedykoľvek (tak, aby nenarušil denný režim), môže sa s Adamkom kdekoľvek a kedykoľvek stretnúť, môže všetko, čo môže každý rodič. S jednou výnimkou – bez vedomia rodiča, ktorému je dieťa zverené, nesmie dieťa odviesť inam, iba v čase určenom súdom. Okrem toho, súdny rozsudok o vymedzení styku s dieťaťom nie je pre učiteľky, ale pre rodičov. Učiteľka nie je v žiadnom prípade vykonávateľom práva! Ona musí rešpektovať, že rodič má zvrchovanú právomoc nad dieťaťom. Nemôže byť predsa tak, že rodič privedie dieťa do škôlky, vzápätí si poň príde, a učiteľka povie, že dieťa nedá, až keď skončí pracovná doba...

Dieťa chcelo otca, podobne ako nedávny prípad malého Marca, ktorý postavil do pozoru niekoľko ministrov a celé Slovensko. Marco nechcel, súd chcel. Tu Adamko chcel... ale učiteľka ho brutálne stiahla od otecka preč...

Otec sa sťažoval riaditeľke. A ona rozhodla – my sme vám neobmedzili rodičovské práva, iba sme rešpektovali rozsudok. Aj ústavný súd hovorí, že čas na kontakt s dieťaťom vymedzený súdom, nie je obmedzením práv. Hovorí, ale pani riaditeľka slovu súdu zjavne nerozumie – ústavný súd totiž uvádza, že určenie času na kontakt s dieťaťom, neznamená obmedzenie rodičovských práv. Teda neznamená to, že rodič mimo tohto času nesmie dieťa ani len vidieť. Naopak, všetky práva mu zostávajú zachované. Takže pani riaditeľka – obmedzili ste rodičovské práva pána Nováka! A ešte ako brutálne – zásahom do jemnej duše malého Adamka, ktorému ste urobili riadny miš-maš v hlavičke a srdiečku. A nielen to, pani riaditeľka, obmedzili ste aj práva dieťaťa samotného! Zákon ste si vyložili účelovo a úplne opačne.

Pani riaditeľka išla ešte ďalej – pánovi Novákovi listom odkázala, že nesmie chodiť okolo škôlky, aby videl svojho Adamka na prechádzke, že nesmie sa prísť pozrieť na vyučovanie, ako to rodičom umožňuje školský zákon, pretože by mu to musela schváliť matka; že – jednoducho nesmie nič, len prísť o tretej pre dieťa. Pretože „my v škôlke si uvedomujeme, že vám na vašom synovi záleží, ale my musíme rešpektovať záujem dieťaťa...“

Čiže: učiteľka, rešpektujúc záujem dieťaťa, vytrhne dieťa z otcovej náruče preto, lebo sa objali o 15 minút skôr ako mali podľa úradného papiera...

Civilizovaný svet nazýva takéto správanie systémovým týraním detí. Je to zakotvené v dobre utajenom odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy, ku ktorému sa zaviazala aj naša krajina. 22. marca 1993 sa štáty dohodli, že budú rešpektovať, a do svojich zákonov zapracujú, odporúčania ako riešiť medicínsko-sociálne aspekty zneužívania detí. Podľa týchto odporúčaní tam, kde štát zlyháva pri ochrane detí, treba hovoriť o systémovom týraní resp. o sekundárnej viktimizácii. Ide o situáciu, kedy sa obeť stáva opakovane obeťou v dôsledku nečinnosti toho, kto je povinný obeti pomôcť alebo sa štát voči deťom správa nesprávne, nedbanlivo, nekompetentne.

Podľa tejto definície Rady Európy učiteľka i riaditeľka v škôlke Adamka týrala! Rovnako ako vyšší súdny úradník v prípade malého Marca v škole v Brehoch, ako sociálna pracovníčka tamtiež v Brehoch, a ako mnohé médiá a blogeri, ktorí zbesilo oznamovali Slovensku, že Marco je plný všakovakých chorôb, že sa nemal narodiť a prišiel na svet len preto, že jeho matka má abnormálnu maternicu, že má matku pobehlicu a...

Predstavte si, že prídete na lekársku pohotovosť so zlomenou rukou a lekár, aby vám pomohol, tak vám zlomenú ruku amputuje!

To je Marco, to je Adamko, to je 153 000 detí, ktoré na Slovensku trpia psychickými chorobami v dôsledku zlého systému, to je sekundárna viktimizácia.

Zmení to vyhláška?!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?