Čo sa Dagovi Danišovi snilo, to sa Simone Petrík stalo?

Autor: Jozef Tinka | 5.5.2016 o 9:08 | Karma článku: 3,97 | Prečítané:  1043x

Kontroverzný komentátor portálu aktuality.sk (4. Mája) Dag Daniš sa zasnil a vysnil si udalosť týždňa – Bugár verzus batoľa.

Že nešlo o Bugára a batoľa, ani nemusím nejako osobitne rozoberať, pretože obsah samotného „aktuálneho“ komentára je úplne o niečom inom. Je o „prehnanom kriku poslankýň, aktivistiek a feministiek“ a o vyplakávajúcich „aktivistoch“ a o diskriminácii žien-matiek, ktoré majú  v práci obmedzené možnosti... Nuž, svätá prostota, tento komentátor...

     Jedno však Danišovi musím priznať – schopnosť vidieť fantómové súvislosti, ktoré iní nedokážu rozpoznať. Najmä pre tú ich fantómovosť.

     Predstavme si podobnú situáciu, do akej sa podľa vlastných slov dostala Simona Petrik, v inom kontexte. Matka s malým dieťaťom v jednom okamžiku potrebuje vybaviť naliehavú vec na úrade, no nemá kde to batoľa „odložiť“, tak si ho jednoducho nesie so sebou. SBS-kár pri vstupe do úradnej budovy matku prísne zastaví a nedovolí jej vstúpiť, pretože na úrad deti nepatria! Etc. Presne o toto išlo v tom parlamente. O zodpovednosť k okamžiku, nie o systém!

     Nuž a z tejto príhody Dag Daniš vyčítal diskrimináciu iných pracujúcich žien, ktoré s deťmi do práce nemôžu (och, koľkokrát som zažil, keď si matka v dôsledku akútnej osobnej situácie priviedla na krátku chvíľu dieťa do práce, a s nikým z vedenia to vopred neriešila...), ba dokonca zistil, že na Slovensku sú občianski „aktivisti“, ktorí sú aktívni len vo vyplakávaní. A ďalej sa zasnene pohoršuje, že nikto z podľa neho „progresívnych“ mimovládok nenavrhol zmeny. Podobne ako sa svojho času pohoršoval nad Matovičovým účtovníctvom a neskôr pochopil, že vlastne tomu nerozumel. Je mu ku cti, že sa hneď na to verejne ospravedlnil. Ale už mu nie je ku cti, že podobné chyby opakuje. Múdry človek sa poučí, hlupák pri chybách zotrvá. Netvrdím, že Dag je hlupák, pretože zrejme dokáže spoľahlivo vysvetliť, ktoré mimovládky majú iniciatívnu kompetenciu navrhovať zmeny organizačného poriadku v parlamente. A propos – sám píše, že pred rokmi si poslankyňa Petra Masácová vybavila detský kútik. No už sa mu nehodí k tomu otázka, prečo práve vtedy poslanci neupravili podmienky pre poslankyne – matky tak, aby nemuseli zakaždým, keď porodia, behať, zháňať, vybavovať a robiť onen „krik“. Nepoznám Simonu Petrik, neviem, ako v danej chvíli premýšľala. Ale, čo ak jej napadlo, že videla, ako poslankyňa chodila s dieťaťom do parlamentu pred tými jedenástimi rokmi? Čo ak to brala ako zavedenú prax? Či takáto možnosť neplatí, pán Dag Daniš?

     Celá situácia je však o inom – dieťa je na ťarchu, matka s maličkým dieťaťom je na ťarchu. Jednoducho platí vzorec: batoľa – matka – plienky – kuchyňa – kočík, parčík – pračka – batoľa – matka. Nič pred tým, nič po tom. A každý vie, čo je pre dieťa najlepšie. Čo matka môže a čo nesmie. A matka musí rešpektovať, čo iní vedia. To, čo ona cíti ako možné, to predsa nemôže byť dôležité...

     Celá situácia bola o inom. O tom ako sa dívame na batoľa, ako sa dívame na dieťa. Máme plné ústa rovnosti, práv a iných ušľachtilých pravidiel, no keď príde na lámanie chleba začneme byť nervózni a zmätení a - rigidní. Lebo predsa pravidlá!

    Nestojí otázka tak, že kolegovia v parlamente (od úradníčky až po Bugára) mali byť skôr empatickí a flexibilní? Nemohli povedať, že „Simona s tým batoľaťom je problém, ale niečo vymyslíme, a si super, že si sa nevykašľala na voličov a prišla si hlasovať...“. Pán Daniš, takýto pohľad nie? A prečo nie? Nie je podľa pravidiel?

     Možno by Dag mohol vstať od svojho snivého stola, za ktorým tak nápadito fabuluje, a zájsť si trochu do života. Zistil by napríklad, že v takom Švajčiarsku, o ktorého demokratickosti vari nikto nepochybuje, trvá materská 14 týždňov, čiže 3,5 mesiaca. A potom musí batoľa s matkou do práce, alebo k cudzím ľuďom. Alebo: dozvedel by sa, že mnohé mimovládky zasahujú tam, kde štát zlyháva. Že štát s plateným aparátom nekoná, a aktivisti, z ktorých sa Dag smeje, plátajú babráctvo úradníkov vlastnou krvou – rozumej, za vlastné peniaze, na úkor vlastných existenčných povinností, robia pre cudzích a robia za platených. Dag by mohol prísť, napríklad do našej mimovládky, povedzme na tri mesiace; garantujem mu, že by spoznal život, ktorý by ho zobudil zo sna.

   Ten pobúrený krik prišiel v správnom čase a na správnom mieste – tam, kde bol počuť a tam, kde bol vidieť (inak by si ho ani Dag nevšimol). Vôbec nešlo o to, či má poslankyňa chodiť do pléna s batoľaťom v šatke, ale išlo o to, aby sa začali búrať mýty a predsudky o tom, čo žena – matka s batoľaťom môže a čo nemôže, predsudky o tom, ako budeme limitovať matku s batoľaťom, či budeme reči hovoriť a chleba jesť, či dieťa všade inde než doma v kolíske, bude na ťarchu alebo nie. Jedno je pravda – ak by si do práce vzala dieťa matka, ktorá má „prísne obmedzené možnosti“, povedzme sústružníčka v továrni, tak by si to Dag ani nevšimol. A všetko by išlo po starom...

    Každý komentátor by gesto, alebo ak chcete provokáciu Simony Petrik, pochopil ako gesto smerom k voličom a k ich vnímaniu úlohy žien-matiek. Každý fabulátor však vidí v tom geste fantómové súvislosti...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?