Ako Kotleba o Cigánoch cigáni

Autor: Jozef Tinka | 11.4.2016 o 22:09 | Karma článku: 6,45 | Prečítané:  1552x

Spýtal som sa vysokoškolských študentov, či pociťujú Cigánov ako problém. Väčšina áno. Lebo sú to výtržníci, príživníci, zlodejíčkovia a žijú pod ľudskú dôstojnosť. Nikto z kompetentných tieto veci nerieši.

Fašista Marián Kotleba využil schématické myšlienkové vzorce a emócie časti verejnosti pre svoje politické ciele, a začal sa dušovať, že urobí „poriadok s parazitmi v osadách“. Skutočne?

Poďme sa pozrieť na „Kotlebov cigánsky program“ aj inak, ako iba so zúrivou nenávisťou. Nestranne. Na základe objektívnych faktov. A posúďme, či je práve Kotleba ten spasiteľ, ktorý jediný dokáže vyriešiť problém s cigánskym etnikom. Alebo či hrá iba na city naštvaným ľuďom, a v duchu sa chechtá, ako ho ten spravodlivý hnev spravodlivých tlačí na hradný kopec.

Pohľad prvý: Opýtal som sa Cigána: „Ondrej, prečo sa nezamestnáš, prečo nežiješ ako iní normálni ľudia. Prečo Cigáni kradnú a robia všade zle?“ Jeho odpoveď ma zmiatla. Vraj chce robiť. No nech príde kamkoľvek, zakaždým sa na neho pozerajú cez prsty, lebo – Cigán! „Keď takto chodíš niekoľko dní a zbytočne, a nemáš čo do huby“, vysvetľuje Ondro, „potom máš dve možnosti – buď zgegneš od hladu, alebo si ukradneš...“

Pohľad druhý, historický: Cigáni prišli na územie dnešného Slovenska už v 12. storočí. Kráľ Ondrej II. ich priviedol počas návratu z neúspešných vojnových výprav ako náhradu za vojnovú korisť. Urobil z nich otrokov. Dovlečení Cigáni neboli však jediní, ktorí sa dostali na Slovensko. Cigáni, všeobecne ako etnikum, kočovali po Európe a dostali sa aj k nám. Všade mali zlú povesť, najmä preto, že prevažne kradli a žobrali. Cisár Žigmund im napriek tomu dal odporúčací list, v ktorom žiadal, aby sa s nimi zaobchádzalo všade dobre...

Karlovi IV. však došla trpezlivosť a vydal kráľovskú bulu, ktorou prikázal Cigánov zabíjať. Mužov i ženy. Deti dávali do tzv. špitálov na prevýchovu.

Cisárovna Mária Terézia si pre zmenu zaumienila, že z Cigánov urobí roľníkov a začlení ich do majoritnej spoločnosti. Preto im zakázala, aby sa sobášili medzi sebou... Jej nasledovník na tróne, cisár Jozef II. – dokonca zakladal rómske školy. Tento dlhoročný asimilačný proces priniesol iba drobný výsledok – usadilo sa a roľníctvom sa živilo 77 rodín.

Až komunisti dosiahli zmeny, avšak iba potemkinovské. Podľa správy Vlády ČSSR z roku 1973 pracovalo až 91,9% cigánskych mužov; 73,4% rodín malo vlastné bývanie. Táto politika viedla k tomu, že poklesla úmrtnosť detí (dovtedy zomieralo každé druhé novonarodené cigánske dieťa), zlepšilo sa zdravie, zvýšil sa priemerný vek a mierne poklesla kriminalita. Odvrátenou tvárou týchto „úspechov“ bola veľká fluktuácia, vysoká absencia, zlá pracovná morálka; cigánske ženy nepracovali vôbec – rodili deti, ktoré sa stali zdrojom príjmu pre celé rodiny, pretože ich štát podporoval vysokými rodinnými prídavkami. Na úkor diskriminácie majoritnej časti spoločnosti.

Po roku 1989 štátny paternalizmus voči Cigánom skončil a ich životná situácia sa dramaticky zhoršila.

Po celé storočia sa teda majoritná spoločnosť snažila Cigánov násilne prevychovať a zmeniť. Bez citeľného výsledku...

Pohľad tretí:  V Spišskom Hrhove človek pochopí, že Cigáni môžu koexistovať s majoritnou spoločnosťou ako slušní susedia. Netreba ich asimilovať, netreba im chystať vysoké tresty, netreba im dávať nič zadarmo. Stačí múdry manažér. Ako hrhovský starosta. A dedina, ktorá ešte pre niekoľkými rokmi bola na vymretie, a ktorá bola miestom pre život najmä pre Cigánov, sa zrazu prebudila k životu. Počet obyvateľov sa zdvojnásobil, záujem o život v Hrhove rastie aj medzi „bielymi“ a nikomu z nich nevadí, že ich deti budú chodiť do školy spolu s cigánskymi deťmi...

Pohľad fašistu Mariána Kotlebu: Kotleba vyhlasuje, že ponúkne všetkým prácu a kto nebude pracovať, tomu nedá nijaké dávky. A jedným dychom kričí, že zriadi domobranu, sprísni tresty a väzenie, bude robiť policajné cvičenia v čiernych osadách a čierne osady zlikviduje!

Ako by vyzeral tento „program“ v praxi?

Keďže Slovensko má takmer 200 000 tisíc dlhodobo nezamestnaných, musel by Kotleba vytvoriť rovnaký počet pracovných miest. Väčšinou pre ľudí bez kvalifikácie, a u mnohých aj bez pracovných návykov... Ak by všetci zametali ulice, ak by robili s krompáčom a lopatou, robili by za peniaze daňových poplatníkov. Podobne ako za komunistov, kedy boli takmer všetci zamestnaní, ale nechodili do práce alebo nerobili poriadne. Vladimír Ledecký, starosta Spišského Hrhova, na margo aktivačných prác tvrdí: „Kto to vymyslel, v živote nepracoval s Rómami. Česť výnimkám, z tých ľudí nie je takmer žiadny efekt. Dvadsaťdva hodín týždenne akosi odpracujú, ale nič po nich nevidíte. A zrazu keď nastúpia do firmy, sú ako vymenení, pracujú ako draci, naraz to funguje. Rómovia naozaj vedia pracovať.“  To je ten starosta, ktorý v roku 1998 prevzal vymierajúcu cigánsku obec a dnes má Spišský Hrhov viac ako dvojnásobok obyvateľov, z toho približne pätinu Rómov. Väčšina z nich pracuje v obecnom podniku, deti dosahujú v škole často výborné výsledky, v obci nenájdete jedinú chatrč, čiernu stavbu či nelegálnu skládku odpadu, krádeže sú neznámy pojem. „Čierni“ si vážia „bielych“ a naopak.

Netreba domobranu. Netreba sprísňovať tresty a väzenie. Netreba policajné cvičenia v čiernych osadách. Netreba demokraciu premieňať na stavovský (autoritatívny, totalitný) štát. Stačí dobrá vôľa, stačí zdravý rozum, stačia slušní ľudia...

Kotleba neponúka nijaké systémové riešenie! Jeho „program“ je iba volaním po biči a vytváraním hodnotového chaosu! Kotleba je hodnotový bastard (miešanec), a preto nevie, ako riešiť biedu Cigánov. Pretože Cigáni nie sú etnický, ale sociálny problém - kriminalita, záškoláctvo, úžerníctvo, drogy nielen v rómskych komunitách sú plodmi chudoby a hladu. Kotlebovo cigánstvo je teda o tom, že nevidí chudobných, ale „čiernych“, že nemá riešenie, ale sľubuje „poriadky“, že sa správa ako človek, ktorý – prepytujem – kadí a maľuje. Nepotrebujeme Kotlebu, potrebujeme takých starostov, akým je Vladimír Ledecký. V každej obci.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?