reklama

LIST PRE KRISTÍNKU: Prečo sú len ľudia sprostí, prečo kazia také skvosty?!

Na Slovensku žije najmenej 40 000 polosirôt žijúcich rodičov ako produkt zlyhávania poručníckeho súdnictva. Toto je skutočný príbeh jedného vzťahu medzi dcérou a otcom...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Keď si prišla na svet, Kristínka, bola nedeľa. Sviatok. Počul som zvony zvoniť.

Keď si uzrela svetlo tohto sveta, jemne som sa ťa dotkol v košíčku, do ktorého ťa uložili ako malého Ježiška do jasličiek; prišla si mlčky, pokojne a sladká ako pohladenie od anjelika.

Dotkol som sa tvojho krehučkého telíčka a ty si mi malilinkou rúčkou zovrela prst. V tej chvíli som pocítil pocit puta, akoby sa medzi nami vytvorila pupočná šnúra.

Zrodila sa láska. Láska otca a dcéry, láska dcéry a otca. Čistá a jasná ako nebo samotné...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som si ťa priniesol domov, akoby sa celý byt prežiaril slniečkom. Všade sa to rozvoňalo ako ružové lupene v plnom rozkvete; pavučiny v kútoch sa zmenili na rosu, ešte aj nábytok sa usmieval a všade znela hudba. Hudba akú nikto nikdy nedokázal skomponovať, ale ktorú každý pozná, ak aspoň raz v živote počul dušu spievať...

Potom si urobila prvé kroky – pustil som ťa z objatia a precupitala si do náručia mamy. A späť. Jasali sme nadšením ako na tanečnou parkete, a ty si sa smiala ako jemnulinká zvonkohra.

Začala si chodiť.

Začala si rozprávať. Tvoje „tata“ počujem dodnes.

Keď sme sa spolu sánkovali, bála si sa vetra; keď sme stavali snehuliačika, tvárila si sa ako sochár, ktorý stavia monument – nežne a vážne, tak nejako zapamätateľne v pocitoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Život s tebou bolo šťastie samotné. Som osudu vďačný za teba i za tie nedlhé okamžiky, ktoré sme zdieľali v radosti, smiechu a špásovaní, v láske a ľúbosti...

Potom prišli čierne mraky. V nich si sa mi stratila. Zaznieval iba tvoj zvonivý hlások – tato, kde si... Postupne tíchol, a stíchol...prišlo dlhé mlčanie a po ňom – už sme iní. Pupočná šnúra sa stratila. Kto ju odrezal?! Kto vyrezal lásku medzi nami?!

Prečo sú len ľudia sprostí, prečo ničia také skvosty?

Kristínka, ty sa smeješ, no obaja dobre vieme, že tvoja dušička žije ako lístok v moci mistrálu.

Niečo sa pokazilo. Nie tvojou vinou. Za všetkým sme my, dospelí. Dospelí, ktorí vidia najviac tak na špičku svojho nosa! Dospelí, ktorí nechápu, že byť rodičom je poslanie na celý život. Že ani vtedy, keď si svoje vzťahy pokazia a rozídu sa, ani vtedy neprestanú byť rodičmi svojho spoločného dieťaťa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dospelí, ktorí nepočúvajú básnika, že dieťa má dve rúčky – jednu pre mamu a jednu pre ocka.

Kristínka, prepáč! Prepáč, že som nedokázal zabrániť tomu, aby nás oddelila stena nenávisti, ktorú sme vybudovali my, dospelí. Keby som mohol vrátiť minulé časy, všetko by som robil inak... Lebo ty si prišla na tento svet, aby si ho spravila lepším a krajším. A zatiaľ ťa my dospelí učíme neláske. Vyslovuješ slová „ľúbim“ a „neľúbim“. Pritom vieš ako chutí ľúbiť, no celkom určite neľúbiť žiadnu chuť nemá. Kdesi hlboko vo svojom malom srdiečku prežívaš zmätok a nevieš si vysvetliť ako si sa naučila, a čo vôbec znamená to nepekné slovo „neľúbim“...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ty spíš, ponorená do zla, o ktorom nič netušíš. Si zakliata, ako Šípková Ruženka, a ja ťa stále hľadám. Hľadám cestu k tebe. Vedie cez tŕnie, musím stínať hlavy mnohohlavým drakom, prekonávať búrky, brodiť sa bažinami, ale nič nie je silnejšie ako rodičovské puto.

Nepočúvam, čo ťa dospelí naučili, keď ťa chceli mať len pre seba; nevnímam bolesť z odlúčenia, nechcem vidieť tvoju zakliatosť, hľadám omrvinky nášho vzťahu a snažím sa poskladať ten vzťah znovu, ako mozaiku. Som pripravený lyžičkou preliať hoci aj Oravskú priehradu do Váhu, ak by to spôsobilo, že sa vrátia naše časy, Kristínka moja.

Som tvoj otec, a ty si moja dcéra. Naveky. Vždy budem stáť pri tebe. Moje otcovstvo k tebe je večné a nikdy sa nevyčerpá! Raz sa opäť nájdeme... Spoľahni sa!

P. S.:

Na Slovensku za posledných päť rokov pribudlo najmenej 40 000 detí, ktoré sa stali polosirotami žijúcich rodičov. Údaje, ktoré nedávno zverejnila Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika, pochádzajú z sociologického výskumu tejto mimovládnej organizácie. 40 000 detí trpí „infektom detskej duše“ – vzťahovou poruchou nazývanou aj syndróm zavrhnutého rodiča. Vzniká ako dôsledok manipulácie s deťmi, ktoré sa stávajú porozvodovou/porozchodovou zbraňou dvoch dospelých ľudí, ktorí stratili súdnosť! Celý civilizovaný svet to vníma ako týranie detí a hľadá riešenia, len slovenské poručnícke súdnictvo, najmä na vidieku, tento patologický jav nevidí a nevníma! Masívne sa podieľa na „výrobe“ polosirôt žijúcich rodičov s pocitom, že koná v záujme detí...

Jozef Tinka

Jozef Tinka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  35x

Tento svet nezničia zlí ľudia, ale tí, ktorí sa na zlo len nečinne pozerajú. (Albert Einstein) Zoznam autorových rubrík:  justícia ako skanzen komunizmuNebojte sa úradnhíkovSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu